Začínam sa asi skutočne tešiť na tohtoročné sviatky. Uplynulé dva roky totiž u mňa Vianoce znamenali boj s časom, neporiadkom a nočným nespánkom. Aby som stihla aspoň niečo, musela som si všetky sviatočné prípravy nechať na noc, pretože Dedinské dieťa bol ten typ cez deň neodcucnuteľného a večer neuspateľného dieťaťa. Vianoce sme teda dávali len tak-tak, a to tiež najmä vďaka tomu, že výzdobu, nákupy a stromček mal na starosti výlučne Dedinský tata.
Tento rok si ale normálne začínam myslieť, že by to mohla byť úžasná teambuildingová vianočná jazda. Len ja a Dedinské dieťa v kuchyni. Spolu celí od múky a Dedinská ozruta závistlivo slintajúca na svojom koberčeku. Pretože Dedinské dieťa objavilo čaro pečenia. A je úplne jedno či na sladko či na slano, baví ho to rovnako.
Samozrejme, jeden nikdy nevie, ako dlho mu toto jeho nové odhodlanie vydrží. Ale čo v takej situácii spraví mať-blogerka, aby podporila synovu novú záľubu? Napíše s ním spoločnými silami recept! Takže, nech sa páči, toto je už kulinársky debut dvojročného Dedinského dieťaťa v kuchyni.
Potrebujeme:
- 1 balíček lístkového cesta (alebo celozrné doma vyrobené podľa môjho niekoľko rokov starého receptu)
- kúsok múky na pomúčnenie (používame celozrnnú špaldovú)
- 1 domáce vajce
- himalájsku soľ
- bylinky alebo rascu na posypanie (použili sme mix bazalky a oregana)
- aspoň jedného trpezlivého dospeláka (najskôr to bude mama)
Postup Dedinského dieťaťa:
Mamka mi pripravila pomúčnenú dosku na vaľkanie. Dala mi do ruky lístkového cesto a išla si zatiaľ rýchlo umyť riad. Ja cesto naťahujem, otláčam doň pršteky a potom z neho trhám malé kúsočky. Tie mi mamka pomáha vyvaľkať na tenšie placky a spolu ich ukladáme na plech pokrytý papierom na pečenie.
Mamka si v poháriku rozšprudľovala vajíčko a potrela ním trhance, ktoré potom aj posolila. V mištičke mi zmiešala sušené bylinky (bazalku a oregano) a podala mi ju, aby som trhance dochutil a dozdobil. Zatiaľ si rúru rozohriala na 180 stupňov.
Trhance sme v nej piekli zhruba 15-18 minút, až kým neboli krásne nadýchané a zlatavé. Opatrne ich z rúry vytiahla, preložila do misky a museli sme počkať, kým úplne vychladnú. Potom sme ich s tatom všetky hneď zjedli.
Tričko Dedinského dieťaťa: Kura Harabura
To vypadá dokonale:D rozhodně to zkusím:)
Páči sa miPáči sa mi
Haha, určite skús! A daj prosím vedieť ako sa vám vodilo. 🙂
Páči sa miPáči sa mi